Theodore Dreiser

	Theodore Dreiser
	; americký spisovateľ a novinár
Osobné informácie
Narodenie	27. august 1871
	Terre Haute, Indiana, USA
Úmrtie	28. december 1945 (74 rokov)
	Hollywood, Kalifornia
Národnosť	USA
Zamestnanie	robotník, reportér
Manželka	Sara Whiteová
Dielo
Literárne hnutie	naturalisti
Debut	Jennie Gerhardt (Jennie Gerhardtová, 1911)
Významné práce	Sister Carrie (Sestra Carrie, 1900); Jennie Gerhardt (Jennie Gerhardtová, 1911); An American Tragedy (Americká tragédia, 1925)
Ovplyvnený	Émile Zola ;
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Theodore Dreiser; (plné texty diel autora)
	Theodore Dreiser; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Theodore Herman Albert Dreiser [Drajzr] (* 27. august 1871, Terre Haute, Indiana, USA – † 28. december 1945, Hollywood, Kalifornia) bol americký prozaik, novinár a dramatik. Patrí medzi predstaviteľov naturalizmu.

Životopis

Narodil sa a vyrastal v prísnej katolíckej rodine, rodičom Johnovi Paulovi Dreiserovi a jeho manželke Sarah. Jeho otec bol nemecký emigrant z Mayenu a jeho matka pochádzala z rodiny patriacej k hnutiu Mennonitov, neďaleko Daytonu v Ohio. Keď sa vydala za Johna a prestúpila na katolícku vieru, komunita ju zaprela. Theodore bol dvanáste z trinástich detí a deviate z desiatich, ktoré prežili. Známy autor piesní Paul Dresser (*1859 - †1906) bol jeho starší brat. V rokoch 1889 - 1890 navštevoval Theodore Dreiser Bloomingtonskú univerzitu v štáte Indiana. Počas niekoľkých rokov písal pre noviny Chicago Globe a pre St. Louis Globe-Democrat. Po tom, ako v roku 1893 požiadal Saru Whiteovú o ruku, sa s ňou 28. decembra 1898 oženil. Od roku 1909 žili definitívne oddelene, no formálne sa nerozviedli. V politike sa Dreiser pripojil k niekoľkým volebným kampaniam proti sociálnej nespravodlivosti. Ako oddaný socialista alebo skôr komunista, napísal niekoľko faktografických kníh na politickú tému. Pochválil Sovietsky zväz pod vládou Stalina počas veľkých čistiek a spojenectva s Hitlerom.^{[chýba zdroj]} Dreiser sa spojil s Americkou komunistickou stranou v auguste 1945, no 28. decembra 1945 zomrel vo veku 74 rokov na zlyhanie srdca.

Tvorba

Theodore Dreisler bol ovplyvnený svojou prácou ako robotník, novinárskymi počiatkami a štúdiom sociológie. Vynikol stvárnením sociálnych pomerov svojej doby a ich sprievodných javov v USA, ktoré sú zachytené pohľadom dobrého pozorovateľa. Pre jeho diela je typická apolitická kritika americkej spoločnosti a ľudí túžiacich po kariére a peniazoch, ktorá je založená na tvrdení, že peniaze a kariéra vedú k strate ľudskosti a citov. Zároveň o ňom možno povedať, že ho lepšie vrstvy fascinovali.^{[chýba zdroj]} Vo svojich dielach sa pokúšal nájsť moderného amerického hrdinu. Jeho prvý román z roku 1900 - Sestra Carrie, rozpráva príbeh ženy, ktorá uteká od vidieckeho života do mesta (Chicago, Illinois) a upadá do nepredvídateľného života. Vydavateľ urobil knihe malú reklamu, a len ťažko ju predával. T. Dreiser prijal prácu ako editor ženských časopisov, no v roku 1910 bol prinútený rezignovať kvôli romániku na pracovisku. Jeho druhý román, Jennie Gerhardtová, bol vydaný v nasledujúcom roku. Mnoho z nasledujúcich Dreiserových románov sa zaoberá sociálnou nespravodlivosťou. V roku 1918 vydal zbierku krátkych poviedok Free and Other Stories. Jeho prvým komerčným úspechom sa stal román Americká tragédia z roku 1925, ktorý bol sfilmovaný v roku 1931 a znova v roku 1951. V roku 1935 nariadili vo Warsaw, v štáte Indiana, spálenie všetkých diel v knižnici, ktoré pochádzali od Dreisera.^{[chýba zdroj]}

Dielo

Beletria

Sister Carrie (Sestra Carrie, 1900, po slovensky 1965, 1966, 1977, 1991)
Jennie Gerhardt (Jennie Gerhardtová, 1911, 1957, po slovensky 1966, 1977)
The Genius (1915)
Free and Other Stories (1918)
Twelwe men (1919)
Hey Rub - a - Dub - Dub ( 1920)
The Color of a Great City (1923)
Chains (1924)
An American Tragedy (Americká tragédia, 1925, po slovensky 1951, 1963, 1973, 1977, 1990)
Gallery of Women (1929)
The Bulwark (1946) - vydané posmrtne

Trilógia túžby

The Financier (1912)
The Titan (Titan, 1914, po slovensky 1966)
The Stoic (1947) - vydané posmrtne

Poézia

Moods, Cadenced and Declaimed (1926, rozšírené 1928)

Dráma

The Hand of the Potter (1918)
Plays of the Natural and Supernatural (1916)

Faktografia

Dreiser Looks at Russia (1928)
My City (1929)
Tragic America (1931)
America is Worth Saving (1941)

Autobiografické diela

The Traveler at Forty (1913)
A Hoosier Holiday (1916)
A Book About Myself (1922) neskôr vydaná ako Newspaper days (1931)
Dawn (1931)
Letters, 3 zväzky, 1959 - vydané posmrtne