Ota Šik

Ota Šik (* 11. september 1919, Plzeň – † 22. august 2004, Sankt Gallen, Švajčiarsko) bol český komunistický ekonóm a politik Pražskej jari. Do povedomia vošiel ako tvorca hospodárskych reforiem, neskôr často označovaných ako tretia cesta, ktorý emigroval do Švajčiarska.

Ota Šik
český ekonóm a politik
Narodenie	11. september 1919 Plzeň, Česko
Úmrtie	22. august 2004 (84 rokov) St. Gallen, Švajčiarsko
Biografický portál

Životopis

Ako syn židovských rodičov vyrastal v dvojjazyčnom (českom a nemeckom) prostredí. V rokoch 1924 až 1936 navštevoval základnú školu v Tepliciach. V roku 1933 začal študovať maľbu na Akadémii výtvarného umenia v Prahe. Školu však už v nasledujúcom roku musel opustiť a ďalej sa vzdelával vo večerných kurzoch. Od roku 1936 pracoval pre niekoľko firiem aj ako maliar. Od roku 1939 sa politicky angažoval proti nemeckej okupácii. V roku 1940 vstúpil ako nezamestnaný do KSČ. O rok neskôr až do konca vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.

Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV. V roku 1962 bol zvolený do ústredného výboru KSČ, od roku 1964 riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy.

V apríli 1968 ho Alexander Dubček menoval zástupcom ministerského predsedu a koordinátorom hospodárskych reforiem (čo v Moskve vyvolalo silné reakcie a vyjadrenie o reštaurácii kapitalizmu v Československu). Po stroskotaní Pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Od roku 1970 pracoval ako pedagóg v Bazileji a Manchesteri a neskôr ako profesor ekonómie na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v Sankt Gallene vo Švajčiarsku.

Po novembri1989 ho prizval vtedajší podpredseda federálnej vlády Valtr Komárek na diskusie o ekonomických reformách. Šik bol zástancom tzv. tretej cesty. Bol za okamžitú liberalizáciu cien, ale zároveň pre pomalšiu liberalizáciu zahraničného obchodu.

K jeho záľubám patrilo maľovanie obrazov. V deväťdesiatych rokoch sa v Prahe uskutočnili jeho dve retrospektívne výstavy.

Jeho synom je švajčiarsky architekt Miroslav Šik, profesor na ETH v Zürichu.

Princípy Šikovej ekonomickej reformy

Hlavné tézy reformy boli pripravené na jeseň 1964 a v januári 1965 ich schválilo vedenie KSČ, do praxe ich začali implementovať už roku 1966. Historik SAV Miroslav Londák vysvetľuje podstatu Šikovej reformy nasledovne:

• Vedenie KSČ už nebude zasahovať do riadenia podnikovej sféry tak direktívne, ako v predchádzajúcom období. Podniky sa mali riadiť prostredníctvom podnikových rád, ktoré mali tvoriť zamestnanci, a tiež prostredníctvom odborníkov, manažérov.
• Z centra sa malo určovať len najdôležitejšie makroekonomické smerovanie.
• Podniky mohli začať samostatne pôsobiť na trhu i zahraničnom. Mali mať možnosť kooperovať priamo, bez ústredných sprostredkovateľských organizácií.

Reforma už v roku 1967 priniesla konkrétne efekty. Podľa Londáka však bola neakceptovateľná pre Moskvu:

"Brežnev a spol. dobre vedeli, že ak sa obmedzí riadenie hospodárstva komunistickou stranou, naruší sa celý systém riadenia spoločnosti, čo v dôsledkoch mohlo znamenať pád celého režimu ako takého. A takýto vývoj v Československu by znamenal ohrozenie komunistického režimu v rámci celého východného bloku. Aj preto nakoniec prišlo k okupácii,"

Pražská jar

Patril k protagonistom reforiem Pražskej jari. V rámci svojich funkcií sa zaoberal prípravou hlavne hospodárskych novín. Niektoré zásadné výroky, zverejnené v Akčnom programe strany, pochádzajú od neho. V širokej verejnosti sa stal veľmi známy a populárny počas jari 1968, kedy v Česko-slovenskej televízii mal vlastnú reláciu, v ktorej zrozumiteľne a populárne vysvetľoval zásady hospodárskych reforiem (a v dôsledku toho i veľa aspektov politických zmien); pojmy ako „tretia cesta“ a model ľudskej „hospodárskej demokracie“ vošli do povedomia širokej verejnosti.

I v dôsledku jeho ďalších publikácií, zverejnených v emigrácii, bol Šik a jeho model hospodárskych reforiem často kritizovaný z viacerých strán ako neuskutočniteľný, iluzionistický alebo ako silno kapitalistický.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ota Šik na českej Wikipédii.