Orhan I.
Orhan I. alebo Orchan I.[1] (osm. tur. ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, mod. tur. Orhan Gazi; * okolo 1281, Söğüt – †Marec 1362, Bursa) bol druhým vládcom Osmanskej ríše, vtedy známej ako Osmanský bejlik alebo emirát. Vládol v rokoch 1326 – 1362. Jeho otcom bol zakladateľ osmanského štátu Osman I., matkou Rabia Bala Malhun Hatun. Jeho starým otcom bol Ertuğrul. Významné boli jeho štátne reformy, vytvorenie stále armády, či založenie prvej madrasy v Izniku. Do obdobia počiatku jeho vlády sa taktiež datujú prvé osmanské mince.[2]
Orhan I. اورخان غازی | |
2. sultán Osmanskej ríše | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Osmanská dynastia |
Panovanie | 1326 – 1362 |
Predchodca | Osman I. |
Nástupca | Murad I. |
Biografické údaje | |
Narodenie | okolo 1281 Söğüt, Rumský sultanát |
Úmrtie | Marec 1362 Bursa, Osmanská ríša |
Vierovyznanie | sunnitský islam |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Osman I. |
Matka | Rabia Bala Malhun Hatun |
Odkazy | |
Orhan I. (multimediálne súbory na commons) | |
O Orhanovej mladosti sa veľa zmienok nezachovalo.Svoju vojenskú kariéru Orhan započal už za vlády svojho otca Osmana, keď sa mu podarilo od Byzantskej ríše získať viaceré severoanatólske mestá, medzi nimi i budúce hlavné mesto Osmanského štátu Bursu (1326). Krátko na to Orhan po smrti svojho otca nastúpil na osmanský trón. V roku 1329 sa mu v bitke pri Pelekanone podarilo odraziť útok byzantského cisára Andronika III. a v priebehu rokov 1331 – 1341 sa Orhanovi podarilo od Byzantíncov získať mestá Nikája (İznik), Gemlik a Nikomédia (İzmit) s ich okolím. Po ovládnutí severnej Anatólie sa Orhan orientoval na dobývanie východných a južných území, ktoré podliehali rozličným tureckým rodom. V roku 1345 dobyl prímorské panstvo Karesi a v roku 1354 Gerede. V roku 1354 získal od Eretnovcov Ankaru. Následne sa opäť venoval bojom na západe, kde zasiahol do občianskych vojen v Byzantskej ríši.[2]
V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1341 – 1347 sa regent proticisár Ján VI. Kantakuzenos rozhodol oženiť svoju dcéru Theodoru s Orhanom, a využil osmanských bojovníkov v boji proti súperiacim silám Jána V. Palaiologa, čo Turkom umožnilo vyplieniť Trákiu a oboznámiť sa s miestnym prostredím. V byzantskej vojne so Srbi Kantakuzenos znovu požiadal Osmanov o pomoc, za čo Osmani v roku 1352 získali európsku pevnosť Çimpe (Tzymbe). O dva roky neskôr získal Orhanov syn Süleyman Paša zase obsadil byzantské mesto Kallipolis (Gelibolu), ktoré krátko pred tým v dôsledku zemetrasenia prišlo o svoje hradby. Osmani tak získali prvé územia v Európe. V nasledujúcom období Osmani pravidelne rabovali kresťanské územia a svoje nájazdy na čas pozastavili až po tom, čo bol Orhan prinútený uzavrieť s Byzantíncami dohodu o prepustení jeho syna Chálila, ktorého zajali a Byzancii odovzdali janovskí piráti. Asi v roku 1361 padol do rúk Osmanov trácky Didymoteichon, ktorý sa na niekoľko rokov stal hlavným osmanským sídlom. V roku 1362 Orhan zomrel a novým panovníkom sa stal jeho syn Murad I.[3]
Referencie
upraviť- ↑ Orchan. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 367.
- ↑ a b ORHAN GAZI In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. Zväzok 7. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras.) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 218.
- ↑ ORKHAN In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. 1. vyd. Zväzok 8. New York : Leiden, 1993. 1056 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 175 – 177. (po anglicky)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orhan I.
Orhan I. Narodenie: 1281 Úmrtie: Marec 1362
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Osman I. |
Sultán Osmanskej ríše (Bej) 1326 – Marec 1362 |
Nástupca Murad I. |