Nelly Hedwig Dienerová (nem. Nelly Hedwig Diener; * 5. február 1912, Švajčiarsko – † 27. júl 1934, neďaleko Tuttlingenu, Nemecko), známa pod prezývkou Engel der Lüfte (Anjel nebies), bola švajčiarska palubná sprievodkyňa u dopravcu Swissair, prvá letuška v Európe. Jej úlohou bolo podávať cestujúcim občerstvenie, zabávať ich počas letu konverzáciou v rôznych jazykoch a rozptyľovať ich od strachu. Tragicky zahynula pri havárii lietadla neďaleko Tuttlingenu spolu s ďalšími dvoma členmi posádky a deviatimi cestujúcimi.

Nelly Dienerová
švajčiarska palubná sprievodkyňa, prvá letuška v Európe
Dienerová v roku 1934
Dienerová v roku 1934
Rod. menoNelly Hedwig Dienerová
Iné menáEngel der Lüfte (Anjel nebies)
Narodenie5. február 1912
Švajčiarsko
Úmrtie27. júl 1934 (22 rokov)
neďaleko Tuttlingenu, Nemecko
Zamestnanieletuška
Známa vďakaprvá letuška v Európe
Aktívne roky1934
Odkazy
Webstránkawww.nelly-diener.ch
CommonsSpolupracuj na Commons Nelly Dienerová

Život a kariéra

upraviť

Narodila sa 5. februára 1912 vo Švajčiarsku a svoju leteckú kariéru začala od 1. mája 1934 u švajčiarskeho národného leteckého dopravcu Swissair. Prijali ju na žiadosť vtedajšieho obchodného riaditeľa Balza Zimmermanna, ktorý si pomocou krásnej mladej dámy na palube prial zvýšiť publicitu spoločnosti. Nelly však nechtiac pritiahla všetku pozornosť médií na seba. Vďaka svojej kráse a povestným dlhým riasam si od novinárov vyslúžila prezývku Engel der Lüfte (Anjel nebies). Stala sa prvou letuškou v Európe.[1]

Pôvodným zámerom najatia letušky bol okrem získania pozornosti aj fakt, že mnoho ľudí sa v začiatkoch rozvoja letectva obávalo lietať. Úlohou Nelly bolo rozptyľovať obavy cestujúcich z lietania. Bola vzdelaná a hovorila niekoľkými svetovými jazykmi. Na palube hrávala s ľuďmi karty, plietla s nimi, spievala a dokonca, okrem techniky spevu, ovládala aj jódlovanie a na pobavenie cestujúcich ním často oživila svoj spev. Niekedy ich držala za ruku a rozprávala upokojujúce príbehy. Rozmaznávala ich aj občerstvením, ktoré sama pripravovala v palubnej kuchynke. Najčastejšie to bol čaj, káva, sendviče, polievka a ovocie. Príprava občerstvenia na palube nebola jednoduchá záležitosť, pretože vtedajšie komerčné lietadlá nemali veľké rozmery a kuchynka bola veľmi malá. Z toho dôvodu nebolo jedlo ani pitie kvôli zložitosti prípravy zahrnuté v cene letenky.[1]

V začiatkoch dopravného letectva ešte neboli rozšírené firemné rovnošaty, a tak si Nelly spočiatku musela vystačiť s nohavicami a bielou zásterou. Nakreslila však vlastný návrh uniformy a priniesla ho do krajčírstva. Jej uniforma sa skladala zo sukne pod kolená, zapínacieho priliehavého kabátika, leteckej čiapky so šiltom a malou šatkou okolo krku, tradícia ktorej sa v móde letušiek drží dodnes. Okrem sukne patrili k jej uniforme aj nohavice a letecká bunda.[1]

Dňa 27. júla 1934 bola Nelly na palube lietadla Curtiss AT-32C Condor II (reg. CH-170) na linke z Zürichu do Berlína s medzipristátiami v Stuttgarte a Lipsku. Krátko po prelete švajčiarsko-nemeckých hraníc sa lietadlo dostalo do búrky a turbulencií, keď sa mu s hlasným buchnutím odlomil pravý motor a pravé dolné krídlo. Vzápätí sa lietadlo v prudkom strmhlavom lete zrútilo do lesa asi 4 km severne od Tuttlingenu, dnes na území obce Wurmlingen. Zahynulo všetkých 9 cestujúcich a 3 členovia posádky. Podľa správy oficiálnej vyšetrovacej komisie bola príčinou nehody skrytá únavová zlomenina v spojovacom oku dvoch pravých popredných výstužných drôtov v zástavbe motora a silné turbulencie v búrke.[1][2]

Napriek tomu, že Nelly Dienerová lietala len necelé tri mesiace, v priebehu ktorých absolvovala 83 letov, jej odkaz je živý aj v súčasnom letectve, pretože definovala prácu letušky a nastavila ideál, ktorému by sa mala každá letuška priblížiť. Švajčiarska spisovateľka Pascale Marderová o nej napísala životopisnú knihu Nelly Diener. Engel der Lüfte.[1]

Referencie

upraviť
  1. a b c d e Verkehrshaus der Schweiz, 6006 Luzern. Über den Wolken [online]. verkehrshaus.ch, [cit. 2024-08-17]. Dostupné online.
  2. This Day in Aviation - 27 July 1934 [online]. thisdayinaviation.com, [cit. 2024-08-17]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť