Wikipédia

Milan Laluha

slovenský maliar
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
prepísať do encyklopedického formátu a nie kunsthistorickej analýzy opísanej bohvieodkiaľ

Milan Laluha (* 11. november 1930, Tekovské Lužany – † 10. november 2013[1]) bol slovenský maliar a grafik.[2][3]

Milan Laluha
slovenský maliar a grafik
Narodenie11. november 1930
Tekovské Lužany, Slovensko
Úmrtie10. november 2013 (82 rokov)
BydliskoBratislava
Národnosťslovenská
Alma materVysoká škola výtvarných umení

V rokoch 1950 – 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Fulla, prof. Zmeták, prof. Hoffstädter a prof. Milly). Patril k prvým absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorých spájalo úsilie úprimne pretlmočiť skutočnosť.[4] V roku 1957 bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu, činnosť ktorej bola ukončená v roku 1968. Zúčastnil sa na všetkých skupinových výstavách galandovcov. V roku 1972 bol vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov, čo znamenalo „tichý“ zákaz verejných výstav, reprodukovania a nakupovania jeho diel verejnými galériami. Tento zákaz však nikdy nebol striktne dodržiavaný. V rokoch 1955 žil v Dolnej Mičinej, ktorú po celý život dlhodobo navštevoval a výtvarne zobrazoval, v rokoch 1958 sa usadil v Martine, od roku 1963 žil a tvoril v Bratislave.[5]

Tvorba

upraviť

Začiatky tvorby

upraviť

Začiatky tvorby Milana Laluhu sú spojené s Dolnou Mičinou a jej okolím. Oporu našiel u otca moderného umenia – Paula Cézanna, z ktorého vychádzala celá jeho generácia a kubizmus s jeho proto i post fázami. Po skončení školy sa oboznámil s dielom Fernanda Légera. V jeho maľbe ho zaujal mohutný tvar budovaný na sochárskom pôdoryse. Podľa Cézannovho príkladu si v prírode overoval jej tvarové základy – hranol, kužeľ, guľu. Pri začiatkoch Laluhovej tvorivej cesty stál i jeho pedagóg – maliar a grafik Ernest Zmeták. V Laluhovej tvorbe bola vždy určujúca kresba a téma dediny a človeka. Prvé Laluhove práce inšpirovali predmety každodennosti, blízki ľudia a príroda. Boli to realistické zátišia – Topánky, Papuče (1955), Kvet (1956), kresby ceruzou – viac v rovine zobrazenia ako vyjadrenia, i napriek tomu, že obdivoval Vincenta van Gogha. Krajina na kresbách uhľom je už vystavaná, poukazuje na príklad E. Zmetáka, jeho skratku, monumentálne cítenie i „strapatý" rukopis. Odtiaľ bol už len krok ku kresbám ceruzou Krajina z Mičinej, Domy (1957), inšpirovaným lekciou raného kubizmu. Tieto práce boli pre Laluhu prinové, nemal čas sa s nimi stotožniť, o čom svedčí aj skutočnosť, že ich na výstave mladých Obrazy – Sochy v Bratislave (1957) nevystavil a prezentoval sa olejmi Kytica I. a II. (1956).

Tvorba v Skupine Mikuláša Galandu

upraviť

Záujem o tému domova pociťovalo viacero umelcov. Potvrdili to aj tým, že sa združili do Skupiny Mikuláša Galandu. Spolu s maliarmi Andrejom Barčíkom, Rudolfom Krivošom, Milanom Paštékom, grafikom Ivanom Štubňom, sochármi Vladimírom Kompánkom, Antonom Čutekom a Pavlom Tóthom ju založili v roku 1957 (od roku 1962 v nej pôsobil aj Andrej Rudavský). Pripájali sa k dielu Miloša Alexandra Bazovského s jeho reflexiou „mať korene" v archaickej predmetnosti a psychike modernej skutočnosti.

Podarilo sa im preniknúť k esencii národnej podstaty, ale zároveň odhaliť aj archetypálne a symbolické vrstvy tvorby a prepojiť tak slovenský výtvarný prejav s najvyspelejšími hodnotami súdobého európskeho umenia. Milana Laluhu s galandovcami spájal obnovený záujem o človeka ako sebaidentifikujúcu sa bytosť a snaha o vyjadrenie pevného tvaru.

Na kresbách ceruzou Mičiná, Banská Bystrica (1958) autor spevňuje tvar hrubou, miestami prerušovanou kontúrou. Súkromne ich nazýva „tankovými kresbami", asociujú mu stopy po páse tanku. Ako pravý galandovec zrieka sa detailu i perspektívy priestoru. V maliarskom prednese rozvíja tvaroslovie geometrických elementov a farebným akordom červených a modrých tónov dynamizuje tvar ako v Kompozícii s červeným pozadím (1958). S analýzou a nasledujúcou syntézou tvaru pracuje aj v zátiší.

V martinskom ateliéri (1958 – 1963) sa sústreďuje na portréty blízkych priateľov maliarov a hercov, nielen en face, ale aj temena hlavy, podľa ktorého ich bezpečne identifikuje – Miro Marček, Vladimír Kompánek a iní (1963). Tu sa rozrástla galéria aktov a zátiší v charakteristickej širokej plošnej „Laluhovskej" kontúre a svojbytnej farebnosti – trojzvuku červenej, žltej a modrej, ako na Trojportréte (1962 – 1963).

Paralelne zobrazuje prírodu. V oleji Kompozícia (Strom) (1960 – 1961), je už základom geometrická osnova formy, dynamickosť farebných rytmov medzikruží a kruhových výsekov a oproti olejomaľbe Červená kompozícia (1958) farebné rytmy prerastajú za obrazovú plochu.

Zobrazuje človeka po práci, pri podvečernom odpočinku, alebo v očakávaní niečoho bližšie neurčeného. Veľký tvar, obyčajne koruna stromu vyrastajúca z postavy, evokuje gotický oblúk, ktorý prerastá obrazovú plochu ako pokračovanie v našom svete. „Na jednej strane vytvára samostatné svety obrazov, ktorými monumentalizuje a zlyričťuje náš svet, na druhej strane sa domáha prerastania dynamiky obrazu do skutočného sveta." Najadekvátnejšie vyjadrenie našiel Milan Laluha v simultánnom kontraste základných farieb – červenej, zelenej, modrej a žltej a v kontraste bielej a čiernej.

Rovnako blízkym motívom je krajina. Prístup k jej zobrazeniu je oproti koncu 50. rokov odlišný. Už nekladie dôraz na výstavbu krajinného výseku, ale je preňho dôležité vyjadrenie bezprostredného vzťahu na základe poznania. Zobrazuje ju prostredníctvom elementárnych a univerzálnych tvarov v jednoduchej kompozičnej výstavbe a žiarivej farebnosti. V krajine vládnu presné, ale skryté zákony prírody, preto je človeku dôverne blízka. Kresbu ceruzou kombinuje s frotážou dreva a omietky, čím motív nielen ozvláštňuje, ale aj poetizuje. V 60. rokoch sa paralelne venuje aj ilustrácii.

Neskorá tvorba

upraviť

V nežičlivých 70. rokoch na jednej strane pokračoval v znakových obrazoch zo záveru 60. rokov, ako Spln (1969), na ktorom sú červené valéry v kontrapunkte k bielemu kruhu s výraznou modrou kontúrou asociujúcemu magický kruh v kruhu. Výrazné v jeho tvorbe je úsilie o minimalizáciu a čistotu formy, ako v olejoch Strechy, Strechy I.(1971). Týmto problémom sa zaoberá v pasteloch Drevenice (1970)i v kresbách ceruzou Domy (1978). Na kresbovej ploche okrem dramatických univerzálnych autoportrétov (1973, 1978) vytvára svojbytný svet stromov, kde sa ocitá až na hranici surrealistických vízií, ako napríklad v kresbe Tak sa prudko vzniesol... (1978).

V pasteloch používa najjednoduchšie prostriedky tvaru a farby na dosiahnutie pôsobivého výrazu. Intenzita farebného tónu je živelná, nabitá energiou, vibruje, žiari, vysiela signály najvnútornejších pocitov – Pri zátiší (1982), Jeseň (1984).

I v maľbe pribudli profily chlapov, sprítomňujúce spomienky maliara na fajčiarov z dolnomičínskej krčmy. Ako podkladovú plochu používa neklasické materiály – krabice od farieb, šmirgľový papier a zvyšky kartónov. Rozsiahle maliarske a kresliarske dielo Milana Laluhu nadviazalo prirodzenou väzbou na tému slovenskej dediny, ktorú vlastnou poetikou obohatil o nové významové a výrazové polohy. Milan Laluha je maliarom variácií, prostredníctvom nich hľadá podstatu existencie v prapôvodnej ľudskosti. Milan Laluha s potrebnou vierou v život dáva prednosť múdrosti overenej tradíciou. [4]

Výstavy

upraviť

Samostatné výstavy (výber)

upraviť
  • 1992 – Maľba – Kresba. Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov, Medzilaborce
  • 1991 – Maľba – kresba. Umelecká beseda slovenská, Bratislava – Retrospektíva Milana Laluhu. Štátna galéria, Banská Bystrica Archivované 2016-05-11 na Wayback Machine
  • 1990 – Maľba – Kresba. Galéria umenia, Nové Zámky
  • 1990 – Z tvorby. Dom priateľstva, Bratislava. Úvod v kat. I. Mojžišová
  • 1988 – Obrazy – Kresby. Galéria a predajňa SFVU Dielo, Bratislava. Úvod na letáku A. Pekárová
  • 1984 – Milan Laluha. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín. Úvod v kat. M. Kvasnička
  • 1978 – Milan Laluha (Pastely a kresby ceruzkou z roku 1978) Krnovské múzeum, Krnov. Úvod v kat. M. Togner
  • 1975 – Stromy. Arborétum Borová hora. Úvod v kat. M. Rúfus
  • 1969 – Kresby. Mestská galéria, Primaciálny palác, Bratislava. Úvod v kat. F. Kriška
  • 1969 – Autoportréty. Galéria mladých, Bratislava. Úvod v kat. D. Tatarka, komisárka výstavy I. Mojžišová
  • 1967 – Obrazy. Florencia
  • 1967 – Obrazy. Galerie Théatre de l′atelier, Ženeva
  • 1966 – 1967 Obrazy a kresby. Oblastná galéria, Nitra. Úvod v kat. F. Kriška
  • 1966 – Obrazy a kresby. Mestská galéria, Primaciálny palác, Bratislava. Úvod v kat. F. Kriška
  • 1966 – Obrazy a kresby. Ladengalerie, Berlín. Úvod v kat. J. Mojžiš
  • 1966 – Obrazy a kresby. Galerie Jaroslava Krále, Brno Archivované 2012-05-14 na Wayback Machine. Úvod v kat. V. Zygmund
  • 1966 – Obrazy a kresby. Penelope Galleria D'Arte, Rím. Úvod v kat. L. Kára
  • 1966 – Obrazy a kresby. Galleria Torre, Turín
  • 1965 – Kresby. Malá scéna Slovenského národného divadla, Bratislava
  • 1964 – Obrazy. Československé kultúrne stredisko, Budapešť
  • 1963 – Kresba. Redakcia časopisu Kultúrny život, Bratislava
  • 1963 – M. Laluha – Kresba. P. Tóth – Plastika. Trnava
  • 1962 – Kresby. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava

Kolektívne výstavy (výber)

upraviť
  • 2012 – Audience available / Acquisitions for the last five years – Nitra Gallery / Nitrianska Galeria, Nitra
  • 2011 – Galandovci- legends of slovak modern 1969 – 1989 – City Gallery of Bratislava / Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
  • 2009 – Gallery of Milos Alexander Bazovsky 1969 – 2009 – Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín
  • 2008 – České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. storočia – Dům umění, Zlín
  • 2005 – From the Collections of Gallery III. / Slovak Fine Art in the 2nd half of the 20 – Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín
  • 2004 – Perfect Tense – Gallery Art Factory, Prague
  • 2001 – Salon of Fine Art 2001 – Nitra Gallery / Nitrianska Galeria, Nitra 2000
  • 2001 – Slovak Visual Art in 20th Century – Slovak National Gallery / Slovenská Národná Galéria Archivované 2013-05-06 na Wayback Machine, Bratislava
  • 2001 – Axis Mundi – Sources of the 20th Century – Slovak National Gallery / Slovenská Národná Galéria Archivované 2013-05-06 na Wayback Machine, Bratislava [6]
  • 1996 – Repéres Slovaques. Paríž. Úvod v kat. (Míľniky Slovenska História) M. Horváthová
  • 1989 – Slovenské malířství XX. století. Zbírky SNG. Západočeská galerie, Plzeň. Úvod v kat. K. Kubíková
  • 1975 – Bildende Kunst der Westslowekei. Messerburg, Halle. Úvod v kat. A. Lohnert
  • 1970 – Slovenské výtvarné umenie 1965 – 1970. Praha, Brno, Hluboká nad Vltavou. Úvod v kat. J. Kotalík, K. Vaculík
  • 1970 – Discovery of harmony. Museum of Arts, Osaka[nefunkčný odkaz]
  • 1969 – Mai csechoszlovak müvészet. Mücsáarnok, Budapešť
  • 1968 – Medzinárodné bienále mladých výtvarníkov Danuvius. Dom kultúry, Bratislava. Úvod v kat. L. Kára
  • 1968 – Künstler Gruppe M. Galanda. Tiergarten, Berlín. Úvod v kat. l. Mojžišova
  • 1967 – EXPO '67. Montreal
  • 1967 – IX. bienl de Sao Paulo
  • 1967 – Maliarstvo 1967. Krakov. Úvod v kat. B. Bachratý
  • 1967 – Súčasné Československé umenie. Antverpy, Kodaň, Luxembourg. Úvod v kat. K. Vaculík
  • 1967 – Moderné slovenské umenie. Lübeck
  • 1967 – Tjeckoslovakisk nutidskons. Svaegalleriet, Stockholm. Úvod v kat. K. Vaculík
  • 1966 – Výstava mladých. Dům umění, Brno Archivované 2013-01-20 na Wayback Machine. Úvod v kat, E. Petrová
  • 1966 – XXXIII. bienále Benátky. Úvod V kat. K. Vaculík
  • 1966 – Výstava československej maľby a grafiky. Mníchov
  • 1966 – Mladé slovenské výtvarné umenie. Československé kultúrne stredisko, Káhira
  • 1966 – Výstava maľby a grafiky. Mníchov
  • 1965 – Sedem mladých umelcov. Grosvenor Gallery, Londýn
  • 1965 – VIII. bienále de Sao Paulo
  • 1965 – Tsechoslowakische Kunst heute. Städtische Kunst galerie, Bochum, Baden-Baden. Úvod v kat. J. Kotalík, M. Míčko
  • 1965 – Seizlème salon de la jeune peinture. Musée d′art moderne de la ville, Paríž. Úvod v kat. M. Troche, J. Riechard
  • 1965 – V. biennale ďarte, San Marino
  • 1965 – Sei Pittori slovacchi. Rím, Neapol. Úvod v kat. L. Kára
  • 1964 – Malarstwo Bratislawy. Krakov. Úvod v kat. L. Kára Československé umenie, Moskva, Leningrad
  • 1964 – El arte eslovaco contemporáneo. Československé kultúrne stredisko, Havana. Úvod v kat. L. Gandl
  • 1963 – Súčasné slovenské výtvarné umenie. Jízdárna Pražského hradu, Praha. Úvod v kat. J. Malejovský, M. Váross, T. Štraus, K. Kahoun, L. Kára, R. Matuštík
  • 1963 – Výstava slovenskej grafiky. Budapešť
  • 1963 – VII. bienále de Sao Paulo. Úvod v kat. J. Kotalík
  • 1961 – KSČ v boji za socializmus a komunizmus (I. etapa súťaže). Dostojevského rad 2, Hviezdoslavovo nám. 16, Galéria C. Majerníka, Bratislava
  • 1959 – II. výstava Skupiny Mikuláša Galandu. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava. Úvod v kat. R. Matuštík
  • 1958 – Umění mladých výtvarníkú. Brno, Praha. Úvod v kat. J. Cisařovský
  • 1957 – Mladé slovenské umenie. Špálova galerie, Praha. Úvod v kat. M. Rúfus
  • 1957 – I. výstava Skupiny Mikuláša Galandu. Krajská správa lesov, Žilina. Úvod v kat. R. Dúbravec
  • 1956 – Výstava kresieb, skíc a grafiky. Martin

Zbierky

upraviť

Zastúpenie v štátnych zbierkach

upraviť

Zastúpenie v súkromných zbierkach

upraviť

Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, USA, Veľká Británia

Ocenenia (výber)

upraviť
  • 1969 Cena Slovenského fondu výtvarných umení na I. bienále maľby v Košiciach
  • 1968 laureát Štátnej ceny K. Gottwalda
  • 1966 Cena Osvalda Liciniho na XXXIII. bienále v Benátkach
  • 1965 výtvarná cena Cypriána Majerníka (udelená výborom ZSVU) za kolekciu obrazov z roku 1964
  • 1963 I. cena za maľbu v III. etape súťaže KSČ v boji za socializmus a komunizmus
  • 1962 II. cena za maľbu v II. etape súťaže KSČ v boji za socializmus a komunizmus

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora

upraviť

Hodnota diel

upraviť

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel M. Laluhu na Slovenských aukciách

upraviť
  • 8 298,48 € (250 000 Sk) – Za dedinou, olej na plátne, 87 x 140 cm
  • 5 808,94 € (175 000 Sk) – Chlap a žena (1966) olej na plátne, 80 x 65 cm (63. jarná aukcia. 28. 3. 2006)
  • 4 979,09 € (150 000 Sk) – Motív z Mičinej (1966 – 1968) olej na plátne, 90,5 x 47 cm (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007) [8][9]

Aktuálna cenová úroveň

upraviť
  • Veľkorozmerné a kvalitatívne dobré alebo výborné diela z najlepších rokov tvorby, oleje – do 35 000 €
  • Malorozmerné a kvalitatívne dobré alebo výborné diela z najlepších rokov tvorby, oleje – do 20 000 €
  • Iné, kvalitatívne dobré diela, oleje – do 10 000 €
  • Pastely – do 5 000 €

Bibliografia

upraviť

Knižné publikácie

upraviť
  • Mojžiš, J.: Galandovci (Galandovci po roku 1970), Q-EX, Trenčín 2004.
  • Mojžiš, J.: Galandovci, Q-EX, Trenčín 2003.
  • Kolektív: Vyznania. Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, Bratislava 1998. [10]
  • Rúfus, M., Bakoš, J., Mojžiš, J., Kubíková, K.: Milan Laluha, SLOVENSKÝ TATRAN, Bratislava 1997.
  • Bartošová, Z. (ed.): Očami X. Desať autorov o súčasnom slovenskom umení. Bratislava, Orman, spol. s r. o., 1996.
  • Tatarka, D.: Kultúra ako obcovanie. Nadácia M. Šimečku. Bratislava 1996.
  • Štraus, T.: Variant moderny. Bratislava, Pallas 1992.
  • Encyklopédia Slovenska III. Bratislava, Encyklopedický ústav SAV 1979.
  • Slovensko - Kultúra. I. Bratislava, Obzor 1979.
  • Saučin, L.: Výtvarné umenie a život. Bratislava, Tatran 1973.
  • Rúfus, M.: Milan Laluha. Bratislava, Tatran 1972.
  • Matuštík, R. a kol.: Nové slovenské výtvarné umenie. Bratislava, Tatran 1969.
  • Šefčáková, E.: Moderná slovenská kresba. Bratislava, Tatran 1967.
  • Kol.: Slovník súčasného slovenského umenia. Bratislava, SFVU 1967.
  • Matuštík, R.: Moderné slovenské maliarstvo. Bratislava, SVKL 1965.
  • Biathová, K. – Luxová, V.: Maľba v architektúre. Bratislava, SFVU 1965.

Štúdie, články (výber)

upraviť
  • Rusinová, Z.: 60. roky vo výtvarnom umení. Galéria, 3,1996, č. 1, s. 1 – 3.
  • Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 39,1994, č. 2 – 3, s. 4 – 7.
  • Galanda and the Galandites. The Ivan Melicherčík's Collection. Slovakia "94, Culture.
  • Homolka, Ľ.: Meditácia na 4 témy. Smer, Banská Bystrica, 6. 9. 1991.
  • Homolka, Ľ. : Meditácie na 4 témy. Smer, Banská Bystrica, 30. 8. 1991.
  • Čepan, O.: Na hraniciach reality a mýtu. (Laluhov maliarsky vzorec). Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 6, s. 102 – 111.
  • Tatarka, D.: Blahodenie Milana Laluhu. Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 12, s. 83 – 89.
  • Kriška, F.: Milan Laluha po dvadsiatich rokoch. Takmer utajená výstava. Národná obroda, 11. 9. 1990.
  • Valo, P.: Istoty Milana Laluhu. Pravda, 15. 12, 1989.
  • Štraus, T.: Subjektívne o slovenskej moderne. Výtvarný život, 34, 1989, č. 1, s. 24 – 31.
  • Gazdík, I.: Moderná slovenská kresba (Poznámky k rokom 1945 – 1989). Ars, 1984, č. 2, s. 35 – 59.
  • Vanovič, J.: Kresby Milana Laluhu. Slovenské pohľady, 86, 1970, č. 7, s. 127 – 128.
  • Lukan, V.: Palety majstrov. Akademický maliar Milan Laluha. Panoráma, 15. 3. 1970.
  • Bakoš, J.: Dielo a svet slovenského moderného maliarstva. Slovenské pohľady, 85,1969, č. 1, s, 103 – 118.
  • Bakoš, J.: O premene obrazu (od autonómneho umeleckého diela – k dielu bytiu). Slovenské pohľady, 84,1968, č. 10, s, 70 – 78.
  • Svěráková, J.: Chodec a obrazy 65 – 67 (Košice). Výtvarný život, 13,1968, s. 150 – 159.
  • Saučin, L.: Talent Milana Laluhu. Výtvarný život, 12,1967, č. 1, s. 14 – 20.
  • Peterajová, Ľ.: XXXIII. Biennale – Venezia. (Cena Osvalda Liciniho). Kultúrny život, 21,1966, č. 28.
  • Štraus, T.: Depatetizácia, racionalizácia, mýtus moderny. Výtvarný život, 11,1966, č. 6 – 7, s. 248 – 257.
  • Hlaváček, L.: Přítomnost slovenského umění. K výstave v Jízdárně Pražského hradu. Výtvarné umění, 14,1964, č, 2, s. 69 – 80.

Autorove články a rozhovory (výber)

upraviť
  • Milan Laluha (Anketa). Katalóg k výstave 60. roky v slovenskom výtvarnom umení. Slovenská národná galéria Bratislava, 1995, s. 285.
  • Babin, E.: Spodné (po)toky rozprávačstva. Pravda, 23.12.1993.
  • Pivovarníková, J.: Novodobé poetiky. Otázky M. Laluhovi o tvorbe. Štipendijná práca, Bratislava 1991, s. 23 – 26.
  • Milan Laluha: O sebe. Tvorba T, 1, 1991, č. 1, s. 15.
  • Buzoga, M.: Čo práve robíte? Život, 21,1971, č, 29, s. 33.
  • 27 otázok Milana Laluhu. Súkromné listy Skupiny Mikuláša Galandu. Apríl 1968, č. 1, s. 11.
  • Mojžiš, J.: Milan Laluha (Rozhovor). Slovenské pohľady, 81,1965, č. 2, s. 67.
  • Malé úvahy. Slovo výtvarníka. Milan Laluha. Výtvarný život, 10,1965, č. 4, nestr.

Referencie

upraviť
  1. ↑ http://www.webnoviny.sk/slovensko/zomrel-znamy-slovensky-vytvarnik-a-g/754856-clanok.html?from=top_articles
  2. ↑ . Dostupné online.
  3. ↑ . Dostupné online.
  4. ↑ a b Milan Laluha, Klára Kubíková. Milan Laluha, kresby a maľby 1955-1997. 1997, Bratislava: ExpressPrint, spol. s r.o. ISBN 80-85188-95-3
  5. ↑ . Dostupné online.
  6. ↑ http://www.artfacts.net/en/artist/milan-laluha-148559/profile.html
  7. ↑ . Dostupné online.
  8. ↑ . Dostupné online.
  9. ↑ . Dostupné online.
  10. ↑ . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Externé odkazy

upraviť

Diela

upraviť

Životopisné

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Laluha&oldid=7811037“