Mariner 10
Mariner 10 bola kozmická sonda vypustená 3. novembra 1973, aby preletela okolo planét Merkúr a Venuša. Stala sa prvou sondou v histórii vyslanou k Merkúru a úspešne zmapovala takmer polovicu tejto planéty. Bola vypustená približne o dva roky neskôr ako sonda Mariner 9 a bola poslednou sondou v programe Mariner (Mariner 11 a Mariner 12 boli prekonštruované na sondy Voyager 1 a Voyager 2). Úlohou misie bolo zmerať prostredie Merkúra a Venuše, ich atmosféru, povrch, charakteristiky. Druhotnou úlohou bolo uskutočniť pokusy v medziplanetárnej hmote a získať skúsenosti s misiou s gravitačným manévrom medzi dvoma planétami.
| Mariner 10 | |
|---|---|
 | |
| Prevádzkovateľ | USA, NASA – JPL NASA - OSSA |
| Výrobca | NASA - JPL |
| Typ misie | planetárna sonda |
| Dátum štartu | 3. november 1973, 05:45:00 UTC |
| Kozmodróm | Cape Canaveral |
| Nosná raketa | Atlas/Centaur |
| Zánik | - |
| COSPAR ID | 1973-085A |
| Kat. číslo | 6919 |
| Hmotnosť | 526 kg |
Konštrukcia a trajektória
upraviťMariner 10 bola prvá sonda, pri ktorej bol použitý gravitačný manéver využívajúci Venušu na zakrivenie letovej dráhy a dosiahnutia jej perihélia na úroveň obežnej dráhy Merkúra. Tento manéver, inšpirovaný astrodynamickými výpočtami talianskeho vedca Giuseppa Colomba, naviedol sondu na obežnú dráhu, ktorá ho opakovane priviedla naspäť k Merkúru. Sonda využívala slnečný radiačný tlak na jej solárne panely a na vysoko-ziskovú anténu určenú ako prostriedok riadenia polohy počas letu, prvýkrát bolo využité aktívne ovládanie slnečného tlaku. Misia bola ukončená 24. marca 1975 po vyčerpaní stlačeného dusíka pre orientačné trysky.
Prístroje
upraviťPrístroje Marineru 10 zahŕňali:
- Dvojité ostrouhlé kamery s digitálnym magnetofónom
- Spektrometer na meranie ultrafialového žiarenia
- Rádiometer na meranie infračerveného žiarenia
|
Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Externé odkazy
upraviť