Kroj
Kroj alebo ľudový odev označuje oblečenie ľudu žijúceho na dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne roľníctvom a pastierstvom. Kroj slúžil ako ochrana proti klimatickým zmenám.[chýba zdroj]
Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie – odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, obradový i na iné príležitosti. Význam mali aj biologické znaky, príslušnosť k pohlaviu (muži, ženy), vek (deti, mládež, dospelí), stav a zadelenie do rodiny (slobodní, vydaté, ženatí, vdovy). Spojitosť viacerých faktorov vplývala aj na postupné utváranie krajových charakteristík kroja.
Materiál na zhotovenie kroja určovali prírodné podmienky a potreby. Spracúvali sa kože a kožušiny; z ľanu, konopí a z ovčej vlny sa dorábala priadza, z ktorej sa tkali alebo plietli textílie. Najstaršie dokumenty (9. – 11. storočie) o využití a spracúvaní týchto a iných surovín (kov, drevo) na odev, ako aj predstavy o jeho formách nám poskytujú archeologické, historické, jazykové a iné pramene. Odev obyvateľstva zostal nositeľom istých archaických foriem, ktoré sa v priebehu stáročí takmer nemenili.
Medzi vývojovo najstaršie časti mužského odevu patrí plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. V ženskom odeve plátenná spodnica (rubáš), oplecko (rukávce), košeľa, zástera (obruštek), sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica, čužka), kožúšky a kožuchy. Sem patrí aj obuv a účesy.
Kroje sú dôkazom diferenciácie a drobenia predtým väčších regiónov na menšie podregióny, resp. ich varianty a podvarianty. Nositeľom týchto krajových alebo lokálnych špecifík je popri iných výzdobných prvkoch výšivka, jej techniky, ornamentika, farebnosť, kompozícia.
Na prelome 19. a 20. storočia mal slovenský kroj okolo 60 variantov a podvariantov. Líšili sa podľa množstva dekoratívnych prvkov, ktoré sa umiestňovali na mužskom i ženskom kroji, a to vo výšivke, v tkaninách, čipkách, šnurovaní a pod., v ich technikách, ornamentike, farebnosti.
Meniace sa hospodárske, spoločenské a politické podmienky v 20. storočí, no najmä obidve svetové vojny a ich dôsledky urýchlili postupný prechod od tradičného kroja k mestskému odevu, ktorý v polovici 20. storočia prenikol do všetkých oblastí Slovenska. Dnes je mestský odev prevládajúcim typom oblečenia aj na dedinách.
Galéria
upraviť-
Mužský kroj -
Dievčenský kroj
Literatúra
upraviť- KUCBEĽOVÁ, Jana; BRENKUS, Peter. Odetí do krásy. Bratislava : IKAR, 2018. 376 s. ISBN 978-80-551-5985-0.
- Benka, M., Benža, M. 1983. Odev nášho ľudu. 1. vydanie. Martin: Osveta, 1983. 136 s. 70-069-83
- Nosáľová, V. 1983. Slovenský ľudový odev. 1. vydanie. Martin: Osveta, 1983. 220 s. 70-005-83
- Bogatyrev, P. 1937. Funkcie kroja na moravskom Slovensku. 1. vydanie. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, 1937. 67 s.
- Rajniaková, J. 2013. Odevná kultúra dedín Horného Liptova v povojnových desaťročiach. Tlmače: SB Press s.r.o., 2013. 175 s. ISBN 978-80-971565-8-9
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kroj
