Wikipédia

Karel Durman

český historik

Karel Durman (* 13. júl 1932, Praha, Česko-Slovensko – 14. apríl 2023, Uppsala, Švédsko) bol český historik, od roku 1980 pôsobiaci vo Švédsku.

Karel Durman
český historik
Dielo
Významné prácePopely ještě žhavé
Vedecké pôsobenieKarlova univerzita, Uppsala universitet
Alma materKarlova univerzita
Vedecká hodnosťkandidát vied
Osobné informácie
Narodenie13. júl 1932
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie14. apríl 2023 (90 rokov)
Uppsala, Švédsko
Manželka1. ?, 2. Jarmila

Životopis

upraviť

Narodil sa 13. júla 1932[1] v Prahe v robotníckej rodine[2]. Študoval na gymnáziu v moravskom Holešove. Po ňom nastúpil v roku 1952 na štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po úspešnom ukončení začal pracovavať na vtedajšej katedre všeobecných dejín a praveku (dnes Ústav světových dějin FF UK).[1][3] V roku 1961 dostal pozvánku a povolenie na ročné štipendium na postgraduálne štúdium na London School of Economics and Political Science, pričom sa mal zameriavať na dejiny Blízkeho východu.[2]

Po návrate prednášal na FF UK napr. predmet Dějiny lidových demokracií.[2] V roku 1969 sa stal docentom.[4]:516

Po udalostiach v roku 1968 bol medzi prvými ôsmimi zamestnancami FF UK, ktorých vtedajší dekan Galla navrhol na vylúčenie (27. februára 1970).[4]:481 Po vynútenom odchode z univerzitného prostredia pracoval ako nočný strážnik (pracovný týždeň bol 69 hodín[5]). Od roku 1972 pracoval (plat 1300 Kčs[2]) v oddelení rešerší Státnej technickej knihovne (dnes Národní technická knihovna). Počas tohto obdobia mu samizdatovo (anonymne a pod pseudonymom Karel Kinský) vyšli texty, ktoré boli prvé varianty neskorších kníh (texty o dejinách Bulharska, Ruska a ZSSR[6]). Ide o napr. o tieto texty:

  • Kapitoly z dějin KSSS; publikované v rámci edície Krtel a datel[7] v roku 1977[8], cena 50 Kčs[9]
  • Karel Kinský: K charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887. Sborník historických studií III. (1979), s. 4 – 137.[10][pozn 1]

Vo februári 1980[6], po nátlaku vtedajšieho režimu, emigroval spolu s rodinou do Švédska. Vo Švédsku pôsobil na Uppsala universitet v Uppsale, kde sa zameriaval na východoeurópske dejiny[11]:62. Bol dvakrát ženatý, s druhou manželkou Jarmilou[pozn 2] mal deti.[2]

Odborné pôsobenie

upraviť

Jeho prvé práce sa sústredili na Blízky východ. Monografia Blízký východ ve světové politice 1918 – 1959 z roku 1966 patrí do jeho tvorivého obdobia o ktorom Josef Hanzal napísal „jeho práce majú spočiatku výrazne marxistický charakter a potom sa v nich prejavuje stále silnejšie kritický a objektívny duch.“[12]:119 Aj dobová recenzia k nej bola pozitívne naladená „Je to úctyhodne obsiahle dielo a až prekvapivo vecné: na 477 stranách textu možno ťažko nájsť odstavec, ktorý by sa nevzťahoval k podstate témy alebo aspoň neobohacoval našu znalosť o nejakú zaujímavú podrobnosť. Jeho úsporná stručnosť, veľký časový i problematický rozsah spracovanej látky a ucelený komplexný pohľad na štyridsať rokov histórie jednej z najvýznamnejších oblastí veľmocenských záujmov a národne oslobodeneckého hnutia už samé naznačujú, že autori i vydavateľstvo dali čitateľom do rúk dobrú knihu.“[13]:732 A svoju recenziu zakončuje konštatovaním: „Ale v každom prípade sa Durmanovi podarilo – s omnoho menšími možnosťami a prostriedkami – vytvoriť dielo o nič horšie než sú tie, ktoré vychádzajú z pier jeho kolegov v krajinách, kde sa otázkam Blízkeho a Stredného východu prikladá prvoradý význam.“[13]:735

V roku 1969, spolu s Miroslavom Svobodom, publikoval Slovník moderních světových dějin o ktorom Petr Zídek (v roku 2005) napísal „… [slovník] sa výrazne vymyká z dobovej historiografickej produkcie: aj po tridsiatich piatich rokoch je možné značnú časť jeho hesiel použiť na základnú orientáciu v moderných dejinách“.[14]

Vo Švédsku publikoval v 80. rokoch 20. storočia dve monografie. Lost Illusions sa zaoberá bulharsko-ruskými vzťahmi v rokoch 1877 – 1888 (po rusko-tureckej vojne).[10][15] The Time of the Thunderer sa zameriava na ruský nacionalizmus v 19. storočí a osobu Michaila Nikiforoviča Katkova, pričom tento zámer prekračuje a vykresľuje širší obraz udalostí.[15] O niekoľko rokov neskôr publikovaná The Reckoning sa zaoberá na érou glasnosti v Sovietskom zväze. Monografie „získali v odpovedajúcich kruhoch značný ohlas, ako dokazujú mimo iné početné recenzie.“[16]

Po roku 1989 znovu publikoval v češtine, išlo o jeho kľúčové diela Útěk od praporů a najmä dvojdielnu monografiu Popely ještě žhavé.[1] Útěk od praporů je syntéza dejín vnútorného vývoja a zahraničných vzťahov ZSSR a sovietskeho bloku od roku 1964 (pád Chruščova) po 1991 (rozpad ZSSR). Kniha dostala Cenu rektora Univerzity Karlovy v Praze za rok 1998.[17] Popely ještě žhavé (vznikla z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Karolinum[18]) vykresľuje obraz svetových politických dejín od roku 1938 (politické procesy v ZSSR a kríza demokracií na konci 30. rokov 20. storočia) po odvolanie Chruščova v roku 1964 (I. diel) a od nástupu Lyndona Johnsona po rozpad ZSSR v roku 1991 a potom stručnejšie až do roku 2008 (II. diel). Stretli sa s veľmi pozitívnym prijatím odbornej verejnosti.[pozn 3]

V roku 2024 vyšla kniha Konec mýtu o věčném přátelství (upravená verzia štúdie K charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887 pôvodne publikovanej v samizdate v roku 1979).[16]

Karel Durman „reprezentoval typ tradičného pozitivistického historika“, v jeho diele je zreteľný „prerod pôvodne presvedčeného a následne reformného komunistu na kritického, diskusii otvoreného, avšak zreteľne konzervatívne orientovaného autora.“[16]

Knižná bibliografia

upraviť
  • Blízký východ ve světové politice 1918 – 1959. Vyd. I. Praha : Nakladatelství politické literatury, 1966. 517 s.
  • —; SVOBODA, Miloslav. Slovník moderních světových dějin. Vyd. I. Praha : Svoboda, 1969. 684 s. (Členská knižnice.)
  • Lost Illusions : Russian Policies Towards Bulgaria in 1877 – 1887. [Uppsala, Sweden] : [Uppsala University], 1988. 184 s. (Acta Universitatis Upsaliensis. Uppsala Studies on the Soviet Union and Eastern Europe; zv. 1.) ISBN 91-554-2153-9.
  • The Time of the Thunderer : Mikhail Katkov, Russian nationalist extremism and the failure of the Bismarckian system, 1871 – 1887. Boulder : East European Monographs, 1988. 609 s. (East European monographs; zv. CCXXXVII.) ISBN 0-88033-134-8.
  • The Reckoning : The Soviet Glasnost Debate 1987 – 1990. Zväzok 1 : systemic crisis-book. Uppsala : Uppsala University, Department of Soviet and East European Studies, 1991. 43 s. (Uppsala universitet, Institutionen för Öststatsstudier; zv. 7.)
  • The Reckoning : The Soviet Glasnost Debate 1987 – 1990. Zväzok 2 : "who is guilty?". Uppsala : Uppsala University, Department of Soviet and East European Studies, 1991. 30 s. (Uppsala universitet, Institutionen för Öststatsstudier; zv. 8.)
  • The Reckoning : The Soviet Glasnost Debate 1987 – 1990. Zväzok 3 : "what has happened to us?". Uppsala : Uppsala University, Department of Soviet and East European Studies, 1991. 57 s. (Uppsala universitet, Institutionen för Öststatsstudier; zv. 10.)
  • Útěk od praporů : Kreml a krize impéria 1964 – 1991. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1998. 531 s. ISBN 80-7184-672-4.
  • Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel I. Světová válka a nukleární mír 1938 – 1964. Praha : Karolinum, 2004. 604 s. ISBN 80-246-0697-6.
  • Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3.
  • Konec mýtu o věčném přátelství : k charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887. Ed. Marek Jakoubek. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 2024. 116 s. ISBN 978-80-246-5755-4.

Poznámky

upraviť
  1. ↑ Zborník je dostupný na stránke https://scriptum.cz/cs/periodika/historicke-studie , článok sa nachádza na s. 4 – 118.
  2. ↑ Vo Švédsku publikovala knihu Västliga periodica om öststaterna i svenska bibliotek. Uppsala : Institution för Östatsstudier, [1985]. 88 s.
  3. ↑ Recenzie:
    • Útěk od praporů: SLÁDEK, Zdeněk. Rozklad jednoho impéria. Soudobé dějiny (Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR), 1998, roč. 5, čís. 4, s. 562 – 567. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 1210-7050. ; ŠTĚPÁNEK, Miloš. Průvodce (nikoli jen mladého) občana po okolí jeho osudu. Mezinárodní vztahy, 1999, roč. 34, čís. 4, s. 110 – 112. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 0323-1844. Archivované 2022-06-18 z originálu. ; JŮN, Jan. Jak se hroutil socializmus ve střední a východní Evropě. Vesmír (Praha: Vesmír), 1999-10-05. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 1214-4029. ; LIPTÁK, Ľubomír. DURMAN, K.: ÚTĚK OD PRAPORŮ. KREML A KRISE IMPÉRIA 1964-1991. KAROLINUM, NAKLADATELSTVÍ UNIVERZITY KARLOVY, PRAHA 1998, 531 S. Vojenská história, 1999, roč. 3, čís. 2, s. 125 – 127. ISSN 1335-3314.
    • Popely ještě žhavé I. diel: ELLINGER, Jiří. Karel DURMAN: Popely ještě žhavé: Velká politika 1938—1991 I., Válka a nukleární mír, 1938—1964. Dějiny a současnost (Praha: NLN). Dostupné online [cit. 2024-05-09]. ISSN 0418-5129. ; ZÍDEK, Petr. Válka a nukleární mír. Karel Durman strhujícím stylem líčí světovou politiku v letech 1938 – 1964 [online]. cs-magazin.com, apríl 2005, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online.
    • Popely ještě žhavé II. diel: DUCHÁČEK, Milan. Dějiny volby mezi špatným a ještě horším. A2 : kulturní čtrnáctideník (Praha: A2). Dostupné online [cit. 2024-05-09]. ISSN 1803-6635. ; DIESTLER, Radek. Historik Karel Durman završil své dílo freskou o velké politice 20. století [online]. Praha: MAFRA, 2009-10-01, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. ; DUCHÁČEK, Milan. Závěr Durmanových dějin 20. století je výjimečnou knihou [online]. e15.cz, 11.08.2009, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2010-08-25 z originálu.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c SKŘIVAN, Aleš. Karel Durman July 13, 1932 – April 14, 2023. West Bohemian Historical Review (Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni), 2023, Vol. XIII, no. 1, s. 117. Dostupné online [cit. 2024-09-19]. ISSN 1804-5480.
  2. ↑ a b c d e DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. Kapitola Osobní doslov, s. 517 – 519.
  3. ↑ O ústavu [online]. usd.ff.cuni.cz, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  4. ↑ a b PETRÁŇ, Josef; PETRÁŇOVÁ, Lydia. Filozofové dělají revoluci : Filozofická fakulta Univerzity Karlovy během komunistického experimentu (1948 – 1968 – 1989). Vyd. 1. Praha : Univerzita Karlova v Praze, nakladatelství Karolinum, 2015. 1132 s. ISBN 978-80-246-2994-0.
  5. ↑ DURMAN, Karel. The Time of the Thunderer : Mikhail Katkov, Russian nationalist extremism and the failure of the Bismarckian system, 1871 – 1887. Boulder : East European Monographs, 1988. 609 s. (East European monographs; zv. CCXXXVII.) ISBN 0-88033-134-8. Kapitola Acknowledgements, s. vii.
  6. ↑ a b DE BAETS, Antoon. Censorship of Historical Thought : A World Guide, 1945 – 2000. Westport, Conn. : Greenwood Press, 2002. 694 s. ISBN 0-313-31193-5. S. 156.
  7. ↑ KRTEK A DATEL. In: PŘIBÁŇ, Michal, a kol. Český literární samizdat 1949 – 1989 : edice, časopisy, sborníky. Vyd. 1. Praha : Academia; Ústav pro českou literaturu AV ČR, 2018. 612 s. ISBN 978-80-200-2903-4, 978-80-88069-69-0. S. 293 – 294.
  8. ↑ HANÁKOVÁ, Jitka. Edice českého samizdatu 1972 – 1991. 1. vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 1997. 368 s. ISBN 80-7050-283-5. S. 122.
  9. ↑ SUKOVÁ, Dagmar; SUK, Jaroslav. Naše závadové psaní. Svědectví : čtvrtletník pro politiku a kulturu, 1982, roč. XVII, čís. 66, s. 260 – 262. Dostupné online [cit. 2024-01-11]. ISSN 0039-6419.
  10. ↑ a b HAVRÁNKOVÁ, Ružena. Ztracené iluze. Ruská politika vůči Bulharsku 1877-1887 : Karel Durman Lost Illusions. Rusian Polities Towards Bulgaria in 1877-1887. Uppsala Studies on the Soviet Union and Eastern Europe, kniha, Uppsala b.d. Historie a vojenství, 1991, roč. 40, čís. 3, s. 176 – 179. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 0018-2583.
  11. ↑ MACHÁČEK, Michal; MICHELA, Miroslav. „Bol som vychovávaný do koča aj do voza“. Rozhovor s Vojtechem Čelkem. In: Ve službách česko-slovenského porozumění-porozumenia : pocta Vojtovi Čelkovi. Ed. Ivan Guba, Michal Macháček, Marek Syrný. Praha : Československé dokumentační středisko, 2016. 343 s. ISBN 978-80-906181-0-7. S. 60 – 79.
  12. ↑ HANZAL, Josef. Cesty české historiografie 1945 – 1989. Vyd. 1. V Praze : Karolinum, 1999. 272 s. ISBN 80-7184-751-8.
  13. ↑ a b REIMAN, Michal. Karel Durman, Blízký východ ve světové politice, 1918 – 1959, Praha, NPL 1966, 516 str. [recenzia]. Československý časopis historický, 1966, roč. XIV, čís. 5, s. 732 – 737. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 0045-6187.
  14. ↑ ZÍDEK, Petr. Válka a nukleární mír. Karel Durman strhujícím stylem líčí světovou politiku v letech 1938 – 1964 [online]. [Cit. 2024-01-12]. Pôvodne publikované: Lidové noviny, příloha Orientace, 19. 02. 2005. Dostupné online.
  15. ↑ a b KATZ, Martin. Karel Durman. The Time of the Thunderer: Mikhail Katkov, Russian Nationalist Extremism, and the Failure of the Bismarckian System, 1871–1887. (East European Monographs, number 237.) Boulder, Colo.: East European Monographs; distributed by Columbia University Press, New York. 1988. Pp. ix, 609. $60.00 and Karel Durman. Lost Illusions: Russian Policies towards Bulgaria in 1877–1887. (Uppsala Studies on the Sovjet Union and Eastern Europe, number 1.) Uppsala, Sweden: Acta Universitatis Upsaliensis; distributed by Almqvist and Wiksell International, Stockholm. 1988. Pp. 184. 142 KR [recenzia]. The American Historical Review, June 1990, Vol. 95, No. 3, s. 870 – 871. ISSN 0002-8762. DOI: 10.2307/2164412.
  16. ↑ a b c JAKOUBEK, Marek; BÍLÝ, Matěj. Před více než rokem zemřel historik Karel Durman. Soudobé dějiny (Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR), 2024, roč. 31, čís. 2, s. 292 – 296. ISSN 1210-7050. DOI: 10.51134/sod.2024.047.
  17. ↑ Cena rektora [online]. Praha: Univerzita Karlova, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  18. ↑ BOBŮRKOVÁ, Eva; CHUCHMA, Josef. Zemřel vzdělanec Jaroslav Jirsa. Vzpomínají na něj přátelé a kolegové. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 31. marec 2010. Dostupné online [cit. 2024-09-19].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karel_Durman&oldid=7940666“