Jozef Lacko

	Jozef Lacko
	slovenský architekt
Narodenie	19. január 1917; Zvolen, Slovensko
Úmrtie	9. september 1978 (61 rokov); Bratislava, Slovensko
	Biografický portál

Prof. Ing. arch. Jozef Lacko, CSc. (* 19. január 1917, Zvolen – † 9. september 1978, Bratislava) bol významný slovenský architekt a pedagóg. Patrí medzi kľúčové osobnosti slovenskej architektúry 20. storočia.

Život

Jozef Lacko sa narodil 19. januára 1917 vo Zvolene v početnej rodine železničiara. Základnú a strednú školu absolvoval vo svojom rodisku. V roku 1936 zmaturoval na reálnom gymnáziu vo Zvolene. V rokoch 1936 - 1938 študoval na ČVUT (vtedy VUT) v Prahe, odbor architektúra a pozemné staviteľstvo. V roku 1936 z dôvodu zatvorenia českých vysokých škôl pokračoval v štúdiu na Nemeckej vysokej škole technickej (vtedy HT v Prahe), ktoré úspešne ukončil v roku 1941. Počas štúdia v Prahe sa na budovaní jeho architektonického profilu podieľal aj známy bratislavský profesor Franz Wimmer.

Vďaka vynikajúcim študijným výsledkom mal otvorenú cestu k profesorovi Emilovi Bellušovi na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. V období rokov 1941 – 1948 tu pôsobil ako asistent na Ústave pozemného staviteľstva. V prvých rokoch praxe spolupracoval hlavne s Emilom Bellušom, čo malo výrazný vplyv na jeho tvorivú osobnosť. Ako mladý absolvent nemal veľkú šancu dostať sa k architektonickej činnosti, z tohto dôvodu sa zúčastňoval mnohých architektonických súťaží, ktoré mu poskytli priestor na to, aby v krátkom čase presvedčil o svojom talente.

V roku 1950 sa architekt oženil a s manželkou Máriou, vychovali spolu adoptívnu dcéru Danielu. O rok neskôr ako člen česko-slovenskej delegácie architektov navštívil Sovietsky zväz. Cieľom mesačnej návštevy bolo osvojenie si princípov socialistického realizmu v architektúre a ich aplikovanie. Po návrate sa naďalej venoval pedagogickej činnosti na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave, kde v rokoch 1953-1962 zastával post docenta Katedry architektonickej tvorby. Počas rokov 1964-1969 bol vedúcim Katedry architektonickej tvorby Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave. V roku 1960 sa mu dostalo uznania v podobe Ceny mesta Bratislava a v roku 1962 sa stal laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda za Teoretické ústavy Lekárskej fakulty UK.

V tom istom roku mu bol udelený profesorský titul v odbore architektonickej tvorby a typológie. O dva roky neskôr sa stal podpredsedom Zväzu architektov ČSSR a predsedom Zväzu slovenských architektov. Na týchto postoch zotrval do roku 1969. Roku 1967 sa stal nositeľom Štátneho vyznamenania za zásluhy o výstavbu. O štyri roky neskôr v roku 1971 musel z dôvodu previerok opustiť SVŠT a našiel si nové miesto v Projektovej organizácii spoločenských stavieb v Bratislave. V roku 1972 viedol ateliér v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, v rovnakom roku sa začali realizačné práce na Moste SNP, ktorý bol postavený podľa jeho návrhu. Zomrel 9. septembra 1978 v Bratislave, kde je aj pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí.

Tvorba

Architektonická tvorba

Jeho tvorba je časovo vymedzená obdobím od konca druhej svetovej vojny až po koniec 70. rokov 20.storočia. O odráža problematiku socialistickej architektúry a krátke obdobie intermezza v 60. rokoch. Kríza sociálnych ideálov, ktorá je spôsobená vojnou a ideológiou totalitného zriadenia sa pretavuje do myslenia a tvorivého prístupu architekta.

Prvé Lackove návrhy sa nesú duchu predvojnového funkcionalizmu so zreteľným vplyvom Emila Belluša. Ďalšia tvorba nesie znaky neskorého funkcionalizmu a neskôr socialistického realizmu, no v jeho prácach cítiť snahu o vymanenie sa z unifikovanej a kolektivistickej tvorby a hľadanie vlastnej interpretácie myšlienky socializmu.

Tieto snahy sa prejavili hlavne v Lackovom prístupe k problematike obytných budov. Zaoberal sa analyzovaním primárnych ľudských potrieb, získané poznatky sa potom snažil adaptovať do koncepcie moderného bytu. Jeho prínos v tejto oblasti spočíva v skvalitnení funkčno-prevádzkových vzťahov v obytnom priestore, pričom zohľadňuje nároky na premenlivosť, elasticitu a variabilitu. Hodnotným znakom Lackovej tvorby je citlivosť, s ktorou pristupuje k osádzaniu svojich stavieb do existujúceho urbanistického prostredia.

V neskorších rokoch cítiť v jeho tvorbe výrazný záujem o inovatívne tendencie a snahu o udržanie kroku s dobou, či už konceptuálne alebo technologicky.

Jozef Lacko patril k veľmi pracovitým a tvorivým architektom a uznávaným pedagógom, ktorý si napriek úspechom zachoval ľudský prístup a skromnosť.

Pamätníková tvorba

Dôležitou súčasťou Lackovho diela je pamätníková tvorba. Lackov tvorivý prístup a jeho práca s architektonickým tvarom a materiálom harmonizuje so sochárskym dielom a necháva ho vyniknúť. Na mnohých návrhoch spolupracoval s výtvarníkmi - sochármi, najčastejšie s Jánom Kulichom.

Diela

Výber zo súťažných návrhov

1942 - 12 triedna ľudová škola, Bratislava - Trnávka, spolupráca: I. Knapo
1945 - Radnica v Nových Zámkoch, 1. a 2.cena
1947 - Prevádzková budova Poverníctva dopravy, Dostojevského rad, Bratislava, 1.cena
1949 - Klinické mesto, Bratislava, spolupráca: V. Karfík, J. Medvecký, odmena
1953 - Pamätník sovietskej armády na Slavíne, spolupráca: D. Kuzma, M. Škorupa, 4.cena
1955 - Podhradie v Bratislave, spolupráca: M. Škorupa, 2.cena
1955 - Krematórium v Bratislave, spolupráca: M. Škorupa, najvyššia odmena
1957 - Kamenné námestie v Bratislave, 2.cena
1957 - Dom umenia v Piešťanoch, spolupráca: L. Kušnír, J. Červen, 1.odmena
1959 - Centrum Berlína, NDR, spolupráca: Š. Svetko
1960 - Gottwaldovo námestie v Bratislave, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, T. Baník, 1.odmena
1960 - SND v Bratislave, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň
1961 - Stavebná fakulta, Námestie slobody, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, najvyššie ohodnotenie
1962 - Predstaničný priestor a staničná budova v Sofii, Bulharsko, 2.cena
1964 - Komplex československej televízie, Mlynská dolina, Bratislava, spolupráca: J.Antal, L. Kušnír, I. Slameň, 2.cena
1971 - Súťaž na Center Pompidou, Beaubourgh, Paríž, Francúzsko, spolupráca: A. Mikuláš, B. Somora

Realizované diela

Nový most

1942 - Nájomný bytový komplex, Banská Bystrica
1943 - Rodinné domy v Modre, Žarnovici, Zvolene, Piešťanoch, Bratislave
1944 - Bytový dom na Lermontovej ulici (Güntherovej), Bratislava
1944/45 - Hydropedologické laboratóriá, Trnavská, Ondavská ulica, Bratislava,spolupráca: J. Knapo
1945/60 - Rodinné domy pre rôznych stavebníkov
1949 - Prístavba poštovej budovy v Nitre a bytový dom v Nitre
1950 - Bytový trojdom VŠLD, Zvolen
1950 - Bytový komplex Krížna ulica, Benkovo námestie, Bratislava, spolupráca:M. Škorupa, A. Cibulka
1950 - Bytový dvoj dom medzi Krížnou a Záhradníckou ulicou, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa, A. Cibulka
1950 - Radnica v Nových Zámkoch
1950 - Šesťtriedna ľudová škola, Martin – Priekopa
1950 - Telocvičňa s príslušenstvom v Nitre
1950 - Budova Poverníctva dopravy, Dostojevského rad, Bratislava, spolupráca: J.Štefanec
1951 - Prevádzková budova Dopravného podniku, Rožňavská ulica, Bratislava
1951 - Otvorená plaváreň 3x50, Zvolen
1951 - Prijímacia železničná budova, Čierna pri Čope, spolupráca: A. Klaučo
1954 - Rekonštrukcia Pistoriovho paláca na Leninovo múzeum, Štefánikova ulica, Bratislava, spolupráca: K. Rosmányi st.
1954 - Garáže pre SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
1954 - Sklady pre dekorácie SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
1955 - Bytový dom. Laurinská – Nedbalova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
1955 - Bytový dom pre mliekarenské družstvo, Bartoškova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
1955 - Prevádzková budova pre SLOVZAK, v Harmónii
1955/58 - Provizórium Vysokej školy lesníckej a drevárskej, Zvolen, spolupráca: J. Knapo
1956 - Adaptácia synagógy na telocvičňu s príslušenstvom v Seredi
1959 - Staničná budova vo Zvolene
1959 - Umelecko-dekoračné dielne SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
1959/60 - Výskumný ústav lesného hospodárstva ČSAV vo Zvolene
1960 - Teoretické ústavy Lekárskej fakulty, Sasinkova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
1961 - Rekreačná chata na Bielej Skale, Pezinok
1961 - Dom kultúry SČSP, Nám. Ľ. Štúra, Bratislava – rekonštrukcia, spolupráca: L.Kušnír, I. Slameň, V. Malcer
1963 - Kotolňa VŠLD, Zvolen
1967 - Pamätník Ľ. Štúra vo Zvolene, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, J. Kulich
1970 - Rodinný dom, Bratislava – Karlova Ves
1971 - Most SNP – Nový most v Bratislave, Nábrežie generála Svobodu, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, A. Tesár a kol.
1971 - Dom slovenských spisovateľov, Laurinská ulica, Bratislava
1971 - Rodinný dom Ing. M. Polonca, Brečtanova 7, Bratislava
1972 - Presscentrum – tlačový kombinát a ČTK, Pribinova ulica, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, O. Dóra, J. Kozák
1972 - Stvárnenie rybného námestia a trafostanica pri Dóme sv. Martina, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň
1972 - Monoblok filmových ateliérov Koliba, Bratislava, spolupráca: I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora
1972 - Filmovacia dvojhala filmových ateliérov Koliba, Bratislava, spolupráca: I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora
1973 - Architektonické riešenie Pamätníka Ľudových milícii, Bratislava, Račianske mýto, spolupráca: J. Kulich
1974 - Pavilón APN, Nábrežie generála Svobodu, Bratislava, spolupráca: C. Rovňák, B.Somora
1974 - Internát Pravdy, Medená ulica, Bratislava, spolupráca: C. Rovňák, B.Somora
1974 - Projekt rodinného domu S. Somolányiho, Fialkové údolie č.10, Bratislava
1974 - Projekt rodinného domu prof. Vítězslava Balhara, Tomašov
1975 - Administratívna budova Omnia 2, Dunajská ulica, Bratislava, spolupráca: B. Somora
1975 - Projekt rodinného domu Ing. J. Kuklicu, Žalmanova 10, Bratislava
1975 - Projekt rodinného domu MUDr. L. Terena, Radvanská 56, Bratislava
1975 - Projekt rodinného domu Dr. P. Strapku, Košťany nad Turcom
1976 - Radová zástavba rodinných domov ul. Mošovského – Hummelova, Bratislava
1976 - Experimentálne zdravotné stredisko, Pusté Úľany
1977 - Bytový dom v Dunajskej Strede
1977 - Rekreačné zariadenie krajskej prokuratúry, Krpáčovo, spolupráca: I. Ďuriak
1977 - Rekreačné zariadenie CKM Junior, Krpáčovo, spolupráca: I. Ďuriak
1978 - Ubytovňa Slovnaft, Bratislava, spolupráca: J. Adámek
1978 - Rodinný dom na Gorazdovej ulici, Bratislava
1978 - Projekt rodinného domu, Kráľovské údolie 25, Bratislava

Publikačná a pedagogická činnosť

Architekt sa okrem projekčnej a pedagogickej činnosti venoval aj publikačnej činnosti, ktorá zahrňovala príspevky do odborných časopisov, štúdie, odborné články, skriptá a učebnice.

Zaoberal sa najmä problematikou bývania a typológie obytných stavieb, recenzoval novovznikajúce stavby, písal odborné články a referáty. Bol členom redakčnej rady a vedeckým redaktorom Stavebného náučného slovníka a v rokoch 1959-1964 aj členom redakčného kruhu časopisu Projekt.

Výber zo spomínaných publikácií:

Typológia obytných stavieb, dočasná učebnica, Vyd. SVTL Bratislava, 1. vyd. 1951, 2.vyd.1956
Zahraničná bytová výstavba; In: Projekt 1957
Referát pre I. zjazd Zväzu slovenských architektov v Bratislave. In: Projekt 1959
Dispozičné prvky obytných budov II., dočasná učebnica. Vyd. SVTL Bratislava 1960
Experimentálna bytová výstavba v Bratislave. In: Projekt 1961,č. 11-12, s. 242-243
Stavebnícky náučný slovník ( V. zväzok, heslá z typológie obytných budov ). SVTL Bratislava 1963-6
Slovník súčasného slovenského umenia ( LO = heslá z architektúry). Vyd. SFVU Bratislava 1967
Pamätník SNP v Banskej Bystrici (recenzia). In: Projekt 1969,č. 11-12, s. 206

Spolupráca

Architekt mal tímového ducha, na návrhoch a projektoch rád spolupracoval s inými architektmi (J. Knapo, M. Škorupa, A. Cibulka, Ján Štefanec, A. Klaučo, K. Rosmányi st., L. Kušnír, I. Slameň, V. Malcer, O. Dóra, M. Drábek, C. Rovňák, J. Antal, Branislav Somora, I. Ďuriak, J. Adámek a mnohí ďalší) študentmi architektúry a tiež z odborníkmi z iných profesií – statici (A. Tesár, J. Kozák), výtvarníci, sochári (Ján Kulich).

Citáty

"Architektúra je ako šport, ak chcete byť dobrí, musíte stále trénovať." ^{[chýba zdroj]}

Ocenenia

1960 Cena mesta Bratislava
1962 Štátna cena Klementa Gottwalda za Teoretické ústavy Lekárskej fakulty UK
1967 Štátne vyznamenanie za zásluhy o výstavbu

Cena profesora Jozefa Lacka

Toto ocenenie je udeľované na počesť profesora Jozefa Lacka každoročne od roku 1990 za najlepšiu absolventskú magisterskú diplomovú prácu v danom školskom roku.

Zdroje

MATÚŠ, Dulla. Architektúra dnes : súčasná slovenská architektúra a jej súvislosti. Bratislava : Pallas, 1993. ISBN 8070950161.
MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Kto je kto v architektúre na Slovensku. Bratislava : Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, 1995. ISBN 8088791006.
DULLA, Matúš a kolektív. Majstri architektúry. Bratislava : Perfekt, 2005. ISBN 8080463123.
KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava : Pallas, 1976.
MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra na Slovensku. Bratislava : Slovart, 2005. ISBN 8080850798.
ŠLACHTA, Štefan. Neznámi známi. Bratislava : SAS, 2004.
MATÚŠ, Dulla; ZALČÍK, Tibor; STACHO, Ľubomír; ŠKANDÍK, Tibor. Slovenská architektúra 1976 – 1980. Bratislava : Veda, 1982.
Projekt - slovenská architektonická revue 2007, č. 4 [1]

Externé odkazy

Cena profesora Jozefa Lacka Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine