Hradec Králové

	Hradec Králové
	štatutárne mesto
	Centrum mesta
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Královohradecký (CZ052)
Okres (LAU 1)	Hradec Králové (CZ0521)
Historická krajina	Čechy
Rieka	Labe
Nadmorská výška	235 m n. m.
Súradnice	50°12′40″S 15°50′15″V / 50,211111°S 15,837500°V
Rozloha	105,61 km² (10 561 ha)
Obyvateľstvo	92 904 (1. 1. 2014)
Hustota	879,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	995
Primátor	Pavlína Springerová (HDK)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	500 00
Miestne časti	21
Zákl. síd. jednotky	84
Katastrálne územie	21
LAU 2 (obec)	CZ0521 569810
Adresa mestského; úradu	Magistrát města Hradce Králové; Československé armády 408; 502 00 Hradec Králové
E-mailová adresa	[email protected]
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Hradec Králové
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.hradeckralove.org
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 50°12′40″S 15°50′15″V / 50,211111°S 15,837500°V

Hradec Králové (skloňuje sa len prvé slovo názvu; slovenské prídavné meno znie královohradecký) je štatutárne mesto na východe Čiech a metropola Hradeckého kraja, ležiace na sútoku riek Labe a Orlice.

Dejiny

Strategická lokalita pri dôležitom brode na sútoku Labe a Orlice bola osídlená už v praveku. V lokalite Plotiště na severozápadnom okraji mesta sa potvrdili nálezy tak z obdobia praveku, ako aj z doby rímskej. Výhodnosť polohy na starej ceste z Prahy do Krakova priamo nabádala na vznik obchodnej osady a tak už krátko po vzniku Českého kráľovstva sa tu v 10. storočí nachádzalo slovanské hradisko Slavníkovcov. Po vyvraždení rodu Přemyslovcami v roku 995 sa Hradec stal sídlom kniežaťa a správnym centrom rozsiahleho územia severovýchodných Čiech.

Význam Hradca zvýraznilo jeho povýšenie Přemyslom Otakarom I. na slobodné kráľovské mesto v roku 1225, ktoré prospelo ďalšiemu rozvoju. Do mesta prišli nemeckí kolonisti a mnoho obchodníkov a remeselníkov, čím sa osídlil celý ostroh, okolo ktorého bolo vybudované opevnenie, chrániace hrad a jadro mesta. Množstvo priznaných výhod počas 14. storočia posilnilo postavenie mesta, ktoré sa stalo významom, rozlohou a počtom obyvateľov druhým najdôležitejším mestom krajiny. V meste, ktoré sa rozkladalo na 15. ostrovoch a oboch stranách Labe a Orlice a v ktorom sídlili české kráľovné, bol počas najväčšieho stavebného rozmachu postavený chrám sv. Ducha, 7 farských kostolov, 2 kláštory, 3 špitály, ale aj 16 mostov. Husitské obdobie zastavilo rozmach Hradca, kde bol napokon v roku 1424 pochovaný Ján Žižka. K hospodárskemu oživeniu došlo až za vlády Jiřího z Poděbrad a Vladislava Jagelovského.

Odboj proti cisárovi Ferdinandovi znamenal v roku 1547 stratu kráľovských výsad, konfiškáciu majetku a tým opätovný úpadok mesta. Časť majetku a práv bola Hradcu vrátená v roku 1562, no pokles vplyvu a významu mesta to nezabránilo. Najťažšie obdobie však obyvatelia i mesto zažilo počas tridsaťročnej vojny, keď bolo okupované švédskym vojskom a keď došlo k rozsiahlej devastácií pamiatok i obydlí v meste i širokom okolí. V roku 1664 tu bolo zriadené biskupstvo a kostol sv. Ducha sa stal katedrálnym chrámom, pri ktorom vznikla kapitula. Stavebný rozmach v barokovom slohu zmenil tvár mesta, v ktorom pribudol chrám Nanebovzatia Panny Márie, biskupská rezidencia, kaplnka sv. Klimenta, nový morový stĺp a seminárny kostol sv. Jana Nepomuckého.

Ani tento rozmach netrval dlho, keďže mesto priamo zasiahla sedemročná vojna. Ničivý požiar, založený pruskými vojakmi v roku 1762 a ktorý zničil takmer polovicu mesta, podnietil premenu Hradca na vojenskú pevnosť. Medzi rokmi 1766 až 1789 tak mesto výrazne zmenilo svoj charakter aj vzhľad, vznikli nové štvrte - Nový Hradec Králové, Kuklen, Farářství a Pouchov. Pomery v meste sa postupne upokojili a mesto začalo kultúrne a spoločensky prosperovať. V roku 1857 bola do mesta postavená železničná trať, neskôr vznikol cukrovar, strojáreň, plynáreň, záložňa, sporiteľňa a v roku 1864 aj továreň na piána značky Petrof. V blízkosti mesta sa 3. júla 1866 odohrala bitka pri Hradci Králové, po ktorej nasledovalo zrušenie pevnosti, vojenských objektov i hradieb. V druhej polovici 19. storočia bolo postavené Klicperovo divadlo a múzeum, množstvo nových budov a oživil sa tiež kultúrny život.

Územný plán z rokov 1926 - 1928 predurčil dnešný vzhľad centra s okružným princípom, na ktorý nadväzovali nasledovné koncepcie. V meste vznikli priemyselné podniky, školy, úrady, ale aj komunikácie a celé štvrte. Hradec Králové sa vyvíjal ako hospodárske centrum východných Čiech, bol sídlom kraja a jeho populácia presiahla 100 tisíc obyvateľov.

Osobnosti mesta

Alžbeta Rejčka (* 1286 – † 1335) česká a poľská kráľovná, druhá manželka Václava II. i Rudolfa Habsburského
Bohuslav Balbín (* 1621 – † 1688) český literát, historik, zemepisec a pedagóg
Václav Kliment Klicpera (* 1792 – † 1859), český spisovateľ a dramatik
Josef Kajetán Tyl (* 1808 – † 1856), český dramatik a spisovateľ.
Karel Jaromír Erben (1811 – † 1870), český spisovateľ, básnik, prekladateľ, literárny historik, zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok
František Plesnivý (* 1845 – † 1918), rakúsko-uhorským architektom
Antonín Petrof (* 1851 – † 1930), český podnikateľ, zakladateľ firmy Petrof
Alois Jirásek (* 1851 – † 1930), český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov
Jan Kotěra (* 1871 – † 1923), český architekt, teoretik architektúry a urbanista
Josef Gočár (* 1880 – † 1945), český architekt
Rudolf Medek (* 1890 – † 1940), český spisovateľ a generál čs. armády
Karel Čapek (* 1890 – † 1938), český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik a prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof
Vladimír Jiránek (* 1938), český karikaturista, ilustrátor, scenárista a režisér animovaných filmov
Vladimír Preclík (* 1929 – † 2008), slavný český sochár
Zuzana Navarová (* 1959 – † 2004), česká speváčka, hudobníčka, skladateľka a textárka