Dimitrij Andrusov
Dimitrij Nikolajevič Andrusov (* 7. november 1897, Jurijev (dnes Tartu) – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Od roku 1932 doc., univerzitný profesor (1940), akademik SAV (1953), DrSc. (1956).
| Dimitrij Andrusov | |
| geológ a vysokoškolský pedagóg | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | stratigrafia, paleontológia, tektonika |
| Alma mater | Petrohradská štátna univerzita Sorbonna ČVUT Karlova univerzita |
| Akademický titul | prof. |
| Vedecká hodnosť | akademik, CSc., DrSc. |
| Významní profesori | É. Haug, R. Kettner, M. Lugeon |
| Významní študenti | M. Maheľ, O. Fusán, M. Mišík, B. Cambel a ďalší |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 7. november 1897 Tartu, Ruské impérium, dnes Estónsko |
| Úmrtie | 1. apríl 1976 (78 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko, dnes Slovensko |
| Národnosť | ruská |
Život
upraviťBol synom ruského geológa, člena Ruskej akadémie vied a univerzitného profesora N.I. Andrusova a Nadeždy Schliemanovej dcéry archeológa Heinricha Schliemanna[1] - objaviteľa Tróje.
Spočiatku bol vzdelávaný v domácnosti svojimi rodičmi. Neskôr absolvoval gymnaziálne štúdium v Kyjeve a Petrohrade. V rokoch 1915 až 1918 študoval na univerzite v Petrohrade. Spolu so svojim otcom absolvoval geologické expedície do oblasti Kara-Bogaz a doliny Fergana.[2] Zapojil sa do februárovej revolúcie. Napokon bol nútený odísť z Petrohradu. Krátko žil s rodičmi na Kryme, kde na univerzite v Simferopoli prednášal jeho otec. Napokon po víťazstve boľševikov opustili krajinu a odišli cez Istanbul do Francúzska. V rokoch 1920 až 1922 študoval na univerzite v Sorbonne v Paríži. S rodičmi neskôr odišiel do Prahy, kde ďalej pokračoval v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 1922 až 1923 a Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v rokoch 1923 až 1925, kde aj pracoval od roku 1929 do roku 1938[1]. Dlhodobo sa venoval výskumu geologickej stavby Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V roku 1938 sa uchádzal o miesto profesora geológie na Slovenskej vysokej škole technickej najprv v Košiciach. Škola bola pôvodne zriadená v Košiciach, ale veľmi krátko po svojom zriadení pripadli Košice v dôsledku viedenskej arbritráže Horthyovskému Maďarsku a bola preto presťahovaná najprv do Martina neskôr do Bratislavy. Od roku 1940 začal zároveň pracovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vo funkcii prednostu Geologicko-paleontologického ústavu. Bol prvým profesorom geológie pracujúcim na slovenských vysokých školách[3]. Okrem toho bol zakladateľom a v rokoch 1940 až 1945 riaditeľom Štátneho geologického ústavu. V roku 1952 sa stal Andrusov vedúcim Katedry geológie na Prírodovedeckej fakulte UK a vo funkcii zotrval až do roku 1970. Ako pedagóg napísal viacero skrípt a učebných textov, okrem toho že vyučoval študentov geológie aj osobne viedol geologické mapovacie kurzy a exkurzie, kde odovzdával svoje znalosti v praxi. Bol tiež zakladateľom a v rokoch 1957-1958 prvým riaditeľom Geologického laboratória, ktorý sa neskôr transformoval na Geologický ústav SAV.
V roku 1953 bol menovaný za jedného z prvých 13 akadmikov SAV[4].
Vedecká činnosť
upraviťJeho vedeckovýskumné záujmy boli mnohostranné. V širokom zábere sa venoval geológii, stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. Skúmal bradlové a flyšové pásmo Západných Karpát, ale tiež Centrálne Západné Karpaty a hlavne subtatranské príkrovy[1]. V Západných Karpatoch rozpracoval teórie o existencii rozsiahlych príkrovov a zistil rozsah viacerých orogenetických fáz. Vyčlenil tiež mnohé tektonické jednotky a podal paleogeografický obraz karpatskej geosynklinály v období mezozoika. Výsledky jeho výskumov znamenali prehĺbenie stratigrafických a najmä tektonických poznatkov o Západných Karpatoch a stali sa základom moderného ponímania ich stavby a vzťahu k susedným geologickým jednotkám[1].
Svojou vedeckou prácou sa zaradil medzi popredných európskych geológov. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931 - 1955), diele Apercu de la Géologie des Carpathes occidentales de la Slovauie centrale (1931), trojzväzkovej monografii Geológia Československých Karpát (1958 - 1965) a v diele Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968)[5], ktoré je považované za jeden z vrcholov syntézy tektonickej stavby Západných Karpát vychádzajúcej z princípov geosynklinálnej teórie. Bol taktiež autorom mnohých ďalších monografických prác a asi 250 štúdií v odborných periodikách doma i v zahraničí. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín.
Rodina a osobný život
upraviťJeho otec N.I. Andrusov, bol univerzitný profesor, geológ a oceánológ, zaoberajúci sa hlavne výskumom neogénu. Pôsobil v Tartu, Kyjeve a Petrohrade. Jeho meno nesie chrbát oddeľujúci východnú a západnú časť Čierneho mora. Jeho matka Nadežda Schliemanová, pochádzala z manželstva Heinricha Schliemanna a Jekateriny Petrovny Lyžinovej. Andrusovova stará mama bola jednou z prvých žien absolventiek vysokých škôl v Rusku[2].
Dimitrij Andrusov mal 4 súrodencov. Od detstva hovoril po nemecky, francúzsky a anglicky.[2]
Bol dvakrát ženatý. V roku 1926 sa oženil s Valentínou Alšvangovou. Spolu mali dcéry Galinu a Ninu.[2]
Ocenenia
upraviťVedecká a pedagogická činnosť prof. Andrusova bola ešte počas jeho života ocenená najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Boli mu udelené nasledovné vyznamenania[6]:
- Národná cena SSR (1947)
- Za zásluhy o výstavbu (1965)
- štátna cena K. Gottwalda (1966)
- Rad práce (1972).
V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica. V roku 1988 bola na jeho počesť odhalená na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave pamätná tabuľa. Pamätnú tabuľu má aj v budove Štátneho geologického ústavu D. Štúra, kde sa v jeho bývalej pracovni nachádza aj pamätná miestnosť. Paleontológovia podľa D. Andrusova pomenovali viacero druhov fosilných organizmov, napr. rod dasykladálnych rias Andrusoporella[7], kriedový koral Pseudofavia andrusovi alebo spodnomiocénny druh chameleóna - Chamaeleo andrusovi[8]. Slovenská geologická spoločnosť na jeho počesť udeľuje za zásluhy významným geológom Medailu D. Andrusova.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 52
- ↑ a b c d Úvod k inventáru [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, 506 s.
- ↑ Andrusov, Dimitrij – osobný fond (1885) 1897 – 1976 (1998) [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 104
- ↑ Zaťko, M. a kolektív, 1992, Päťdesiat rokov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 219
- ↑ Bystrický, J., 1962: Nové Dasycladaceae triasu Slovenského krasu. Geologický sbornik, 13, 2, 227-240.
- ↑ Čerňanský, A. 2010: A revision of chamaeleonids from the Lower Miocene of the Czech Republic with description of a new species of Chamaeleo (Squamata, Chamaeleonidae). Geobios, 43, s. 605–613
Externé odkazy
upraviť- Plöchinger, B., 1976, Dimitrij Andrusov 7.11. 1897-1.4. 1976. Mitt. österr. geol. Ges., 69, s. 353 — 356 (po nemecky)